DERMATOLÓGIA

 

1. KORNEÁLNY DERMOID U NEMECKÉHO OVČIAKA
2. VASKULITÍDA UŠNÍC U PSA
3. PERIAPIKÁLNY ABSCES U PSA
4. INTERTRIGO V DôSLEDKU "SCREW TAIL" U ANGLICKÉHO BULDOGA A MOŽNÁ CHIRURGICKÁ TERAPIA
5. KERION U PSA
6. EPIDERMOIDNÉ CYSTY U PSA
7. DEMODIKÓZA U PSA
8. CHRONICKÁ DERMATITÍDA V DÔSLEDKU CAD
9. ČASTÝ CYTOLOGICKÝ NÁLEZ UCHO PSA
10. KONGENITÁLNA LAMELÁRNA ICHTYÓZA
11. VLČIE DRÁPKY 
12. SVRAB U PSA
13. ATOPICKÁ DERMATITÍDA
14. JUVENILNÁ CELULITÍDA
15. ZÁPAL PARAANÁLNYCH VÁČKOV
16. AKRÁLNY PSYCHOGÉNNY GRANULÓM + HLBOKÁ PYODERMIA
17. DERMOID SINUS U RHODÉZSKEHO RIDGEBACKA

I. KORNEÁLNY DERMOID U NEMECKÉHO OVČIAKA

 

Korneálny dermoid je vrodený defekt na oku charakterizovanýprítomnosťou heterotopického kožného tkaniva na nevhodnom mieste. Tento problém sa často vyskytuje u veľkých plemien ako bernský salašnícky pes, nemecký ovčiak, jazvečík. Histologicky dermoid má veľakrát atributy normálnej kože – epidermis, dermis, tuk, mazové žľazy, vlasové folikuly, a často sú prítomné i chlpy. Táto tkáň zväčša dráždi oko a okolité štruktúry. Riešením je chirurgická korekcia – odstránenie. Zákrok nie je komplikovaný a je definitívnym riešením tejto anomálie oka.   

 

korneálny dermoid u psa

 

psík po chirurgickom zákroku s prekrytím oka 3.viečkom

 

II. VASKULITÍDA UŠNÍC U PSA

 

V rámci kutánnej AFR (nežiaduca reakcia na potravu) sa stretáva s veľmi špecifickou komplikáciou – vaskulitídou ušníc. Všeobecne je  vaskulitída zápal cievnej steny. Môže sa vyskytnúť ako primárne ochorenie, ale zväčša je bežnejšou sekundárnou súčasťou inej súbežnej choroby - infekcia, neoplázia, ochorenia spojivového tkaniva, liekové reakcie. Vaskulitída môže zahŕňať iba jeden orgánový systém, ako je napríklad koža alebo môže zahŕňať systémy s viacerými orgánmi. Terapeutických možností pri vaskulitíde ušníc je viacero - glukokortikoidy, pentoxifyllin, azathioprin, cyklosporiny, sulfasalazin. Treba podotknúť, že terapia takého prejavu vaskulitídy je veľmi komplikovaná, zdĺhavá (niekedy až 3 až 4 mesiace), čo môžu potvrdiť majitelia, no a hlavne ich biele steny. Preto často siahame k definitívnejšiemu riešeniu - chirurgická korekcia ušníc.

 

tromovaskulárna nekrotizácia na ušnici

 

tromovaskulárna nekrotizácia na ušnici 

 

tromovaskulárna nekrotizácia na ušnici

  

ušnica po korekcii

 

 III. PERIAPIKÁLNY ABSCES U PSA

 

Veľmi častým problémom mnohých starších psíkov býva tzv. periapikálny absces, ktorý mávajú i „ľudskí pacienti“. Na našu kliniku prišiel starší psík s abscesom pod ľavým okom. Majiteľka si myslela, že psík má v danej lokalite niečo pichnuté a následne zapálené. Pri bližšej prehliadke pacienta bola stanovená diagnóza - periapikálny absces, ktorá bola pre majiteľku prekvapením. Psík musel podstúpiť anestéziu s extrakciou postihnutých zubov spôsobujúcich daný absces pod ľavým okom. Celý zákrok prebehol hladko, psík ešte dostal antibiotika na 14 dní a bol prepustený ešte v deň ošetrenia domov.

 

typická lokalizácia periapikálneho abscesu

  

typická lokalizácia periapikálneho abscesu  na obrázku

  

postihnutý zub u psíka

 

postihnutý zub u psíka

 

lokalizácia postihnutého zubu (koreňov) u psíka

 

extrahované zuby - vidno defektné korene

 

IV. INTERTRIGO V DôSLEDKU "SCREW TAIL" U ANLICKÉHO  BULDOGA A MOŽNÁ CHIRURGICKÁ TERAPIA

 

Prednedávnom sme sa stretli s ďalším zaujímavým prípadom u anglického buldoga. Jednalo sa o tzv. screw tail, ktorý sa vyskytuje ako dedičná vada najmä u brachycefalických plemien ako je napr. anglický buldok, mops, francúzsky buldoček. Je predstavovaná nadmerne skrúteným chvostom, ktorý je zároveň hlboko vnorený do kožných záhybov zadnej časti tela. Vďaka zhoršenej ventilácii a zvýšenej vlhkosti v takto vytvorených kožných záhyboch dôjde k chronickej iritácii kože a následnej sekundárnej bakteriálnej a kvasinkovej infekcii kože tzv. intertrigo. Majitelia sa často sťažujú na nepríjemný zápach, citlivosť na dotyk, ťažkosti pri sadaní, nadmerné lízanie danej oblasti a celkový nepokoj pacienta. Vo väčšine prípadov je potrebný chirurgický zákrok. U pacientov je pred operáciou potrebné RTG vyšetrenie kaudálnych stavcov, ktoré odhalí závažnosť stavu a napomôže pri plánovaní chirurgického zákroku. Niektorí pacienti, ktorí majú naviac aj neurologické deficity, je potrebná magnetická rezonancia alebo CT s myelogramom.

 

  

 

 

 

V. KERION U PSA

 

Majiteľ spozoroval asi týždeň späť fľak na nose veľmi rýchlo rastúci, postupne sa objavili i ďalšie fľaky na tvári, včera našli i na stehne, nekastrovaná sučka, zväčšené maxilárne a mandibulárne miazgové uzliny.

Bolo vykonané cytologické vyšetrenie otlačkového preparátu - purulentní zápal, bez baktérií, následne FNA biopsia kožnej lézie - pyogranulomatózny zápal, FNA miazgovej uzliny - purulentná lymfadenitis, reaktívna hyperplazia. Vzhľadom k nejasnému záveru bola vykonaná biopsia kože postihnutej oblasti a zaslaná na histologické vyšetrenie.

Diagnóza - kerion (dermatofytóza).

Terapia - prokanazol tbl na 6 týždňov.

kožná lézia na hornej pere

primárna kožná lézia na nose

 

podobná lézia u iného pacienta

podobná lézia u iného pacienta

  

VI. EPIDERMOIDNÉ CYSTY U PSA (cysta mazovej žľazy)

 

 

 

VII. DEMODIKÓZA U PSA - PLEMENO JACK RUSSEL TERRIER

 

Dnes prišiel na našu kliniku vcelku zaujímavý dermatologický pacient. Diagnóza bola stanovená iným pracoviskom ako atopická dermatitída + hypersenzitivita na krmivo. Psík bol i podľa tejto diagnózy liečený asi 5-6 mesiacov. Kedže majiteľ nám nevedel bližšie povedať, ktoré všetky vyšetrenia boli u psíka vykonané a nemal ani žiadne iné doklady, psík bol vyšetrený štandartnými prvokontaktnými dermatologickými postupmi. Konečá diagnóza bola pre nás prekvapujúca - primárna príčina všetkých dermatologických problémov bol ako pôvodca stanovený kožný parazit Demodex canis. Psíkovi boli nasadené lieky na daný zdravotný problém a  na kontrolu bol pozvaný o 10 až 14dní.  

  

pacient pri príchode na kliniku (22. 1. 2014)

  

pacient - detail prednej končatiny (stav pacienta 22. 1. 2014)

 

predná končatina na kontrolnom vyšetrení 5.2.2014 - výrazný ústup zápalových zmien na koži

  

 zadná končatina na kontrolnom vyšetrení 5.2.2014 -  taktiež výrazný ústup zápalových zmien na koži

 

pacient - lézia na chrbte (stav pacienta 22. 1. 2014)

 

pacient - lézia na chrbte po vyliečení (stav pacienta 17. 3. 2014)

 

končatiny na kontrolnom vyšetrení - úplný ústup klinických prejavov ochorenia (stav 17. 3. 2014)  

 

primárny nález - demodex canis (kožný zoškrab)

demodex canis (dospelce, kožný zoškrab) 

 

VIII. CHRONICKÁ DERMATITÍDA V DÔSLEDKU CAD

 

lichenifikácia u psa (podpazušie + brucho)

 

IX. ČASTÝ CYTOLOGICKÝ NÁLEZ PRI ZÁPOLOCH V UCHU PSA 

 

kokovité baktérie (šípky, otlačkový preparát ucho)

 

malassezia pachydermatis (šípky, otlačkový preparát ucho psa) 

 

ideálna forma aplikácie spotových prípravkov

proti blchám a kliešťom

 

X. KONGENITÁLNA LAMELÁRNA ICHTYÓZA U ŠŤENIATKA

 

Jedná sa o veľmi vzácne kongenitálne ochorenie, jedná sa o defekt kornifikácie a je takmer neliečiteľné. Pacienta možno udržiavať v prijateľnom stave častými kúpeľmi v antiseboroických šampónoch. V prípade vysušenia kože je možno aplikovať 50% propylenglykol v sprejovej forme. Dobrý terapeutický efekt majú i retinoidy. Efekt sa dostaví nie skôr ako za 6 mesiacov. Niekedy pacienti vedia zareagovať na podávanie vysokých dávok vitamínu A. Vzhľadom na charakter dedičnosti ochorenia, postihnutí psy a ich príbuzní by nemali byť zaraďovaný do chovu.

zápalové zmeny na ušiach

 

zápalové zmeny na tvári

 

zápalové zmeny na ušiach (detail)

 

XI. VLČIE DRÁPKY

 

U psa je bežný počet prstov na predných končatinách 5 (jeden je na vnútornej strane končatiny a psík naň nedošľapuje, je menší) a na zadných 4. U niektorých plemien je ako plemenný znak prítomný piaty prst (vlčí pazúr, vlčí dráp, piaty prst) uložený rovnako ako I. prst na prednej končatine. Bežné je to napr. u plemien Boseron, Pyrenejský ovčiak a Briard. Niektorý majú tento prst dokonca zdvojený. U väčšiny bežných plemien a krížencov ide o nežiaducu vadu. Tento rudimentárny prst môže vyrastať len z kože, alebo má chrupavčitú, prípadne osifikovanú kostru. Často sa stáva, že si psík tento prst poškodí, zatrhne, zarastá na ňom pazúrik, začne krvácať. Preventívne ho možno odstrániť. Ide o menší chirurgický zákrok, zvlášť pokiaľ nemá kostený podklad a ide len o rudiment kože. Zotavovanie po zákroku je rýchle, zvlášť pokiaľ sa prst odstraňuje už v útlom veku. 

 

prerastené vlčie drápky

 

zarastené vlčie drápky

 

XII. SVRAB U PSA

 

Je vysoko nákazlivé ochorenie sprevádzané výrazným svrbením. Pôvodcom je zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei var. canis). Je to drobný roztoč, ktorého vývojový cyklus prebieha v koži napadnutého zvieraťa. Hlavným hostiteľom je pes, príležitostne môže napadnúť aj mačku, líšku alebo človeka, u ktorých však prežíva len dočasne. Postihuje hlavne málo osrstené miesta (brucho, konce uší, podpazušie, hlava...). Ochorenie sa prejavuje extrémnym svrbením, začervenaním, vypadaním srsti na postihnutom mieste, tvorbou chrást a krvácaním. Na diagnostiku sa používa mikroskopické vyšetrenie hlbokého kožného zoškrabu. Iba včasná a účinná terapia zabráni rozšíreniu svrabu po celom tele psa, ale tiež prenosu na iné zvieratá a človeka.

Prípad - na našu kliniku prišiel pacient s približne 2-mesiace trvajúcim problémom škriabania sa. Celkový zdravotný stav pacienta dobrý, defekt bol lokalizovaný na pravej strane hrudníka šíriaci sa až k slabinám, pes mal poľovné upotrebenie. Vykonali sme kožný zoškrab asi z piatich miest na väčšiu záchytnosť potencionálnych vonkajších parazitov. V dvoch zoškraboch bol nájdený parazit SARCOPTES CANIS. Terapia nie je zložitá, používame prípravok od firmy Pfizer Stronghold opakovane 0. - 14. - 28. deň podľa hmotnosti psíka.

 

alopécia (vypadanie srsti) pri svrabe

 

sarcoptes scabiei (mikroskop)

 

ucho psíka postihnuté svrabom

 

XIII. TOPICKÁ DERMATITÍDA

 

Priama atopická dermatitída patrí k menej častým diagnózam u psíkov, ale o to závažnejšia na liečbu. Princip ochorenia je alergická reakcia na vdychované alergeny s prejavom na koži (zápal, svŕbenie, olizovanie, nekľud).

Popisovaný pacient je u nás už dlhšie vedený s hypersenzitivitou na krmivo. Psík dlho stabilizovaný za  spolupráce s majiteľom hypoalergénnou dietou s občasnými miernymi kožnými zmenami spôsobenými náhodným nálezom nevhonej stravy pri venčení. Asi 2 mesiace späť sa psík začal výrazne zhoršovať podľa majiteľa. Zmeny boli sprevádzané zvýšeným olizovaním sa, nekľudom, prejavy zápalu na koži. Vylúčili sme opakovaným zoškrabom svrab, dermatofytózu, plus pozitívne ukľudnením reagoval na prednison. Problém sa vrátil po vysadení lieku, pričom majiteľ uvádzal dôsledné dodržiavanie kŕmenia psíka hypoalergénnou stravou. Preto sme okamžite vykonali bioptický odber kože na histopatologické vyšetrenie s podozrením na atopickú dermatitídu. Zaslaná správa potvrdila našu suspektnú diagnózu. Momentálne je psík stabilizovaný, dostáva tabletový prednison.

  

HISTOPATOLOGICKÁ SPRÁVA

1. Histopatologické vyšetrenie: Ca, pes, jazvečík, 10 rokov; biopsia kože 3x
2. Datum: 20.07.2012
3. Správa: vo všetkých dodaných bioptických vzorkách kože pozorovaná nepravidelná epidermálna hyperplazia a hyperkeratóza, v dermis ložiskovo fibróza, v povrchových častiach dermis prítomnosť prevážne mierneho, ložiskovo stredno intenzivneho perivaskulárneho a difúzneho zápalového infiltrátu tvoreného zväčša lymfocytmi a plasmatickými bunkami, ojedinelo makrofágmi a eosinofilnými granulocytmi. Iné zmeny nezištené.
4. Záver: chronická hyperplastická dermatitída. Jedná se o nešpecifickú zápalovú reakciu. Vzhľadom k anamnéze sa najpravdepodobnejšie jedná o "atopickú dermatitídu", ale túto diagnózu je nutné potvrdiť klinicky. V prípade, že pretrváva pruritus i cez podanie kortikoidov, môže se jednať o svrab. Doporučujeme opakovano vykonať kožný zoškrab a vylúčiť parazity (i keď sa často jedná o svrab, v zoškrabe nie sú zákožky prítomné), možno nasadiť amitraz alebo selamectin a zistiť klinickú odpoveď. V prípade negativnej reakcie ďalej doporučujem vykonať kultiváciu na dermatofytózu (vo vzorkách neboli zistené).

 

kožné zmeny v oblasti brucha

 

kožné zmeny v oblasti bokov

 

kožné zmeny v oblasti bokov (detail)

 

XIV. JUVENILNÁ CELULITÍDA

 

Na našu kliniku bolo referované šteniatko bavorského farbiara, vek 8 týždňov, s dlhšie trvajúcim zápalom kože v oblasti úst, plus mierne zdurenie kože pod krkom a na boku krku. Šteňa bolo liečené 7 dní antibiotikami synulox tbl a 14 dní cefalexin tbl bez výraznejšieho zlepšenia zdravotného problému. Psíkovi urobili na predošlom pracovisku taktiež rozbor krvi: leukocyty 16.2 (granulocyt 14.5 zvýšený norma 4 až 10.6), erytrocyty 5.39, hemoglobin 104, hematokryt 39.4, krvné doštičky 476, ALP 1.72, ALT 0.25, AST 0.05Urea 12.4, Kreatinin 39. Po anamnéze a opakovanom vyšetrení sme vyslovili podozrenie na juvenilnú celulitídu vzhľadom na vek zvieraťa. Vykonali sme bioptický odber postihnutého tkaniva a poslali na histopatologické vyšetrenie, ktoré nám suspektnú diagnózu potvrdilo. Momentálne je psík liečený prednisonom dávkou 10dní 1mg na kg, po kontrole bude dávka postupne znižovaná do odoznenia príznakov ochorenia. 

Výsledok histopatologie - výrazná nodulárna, zväčša pyogranulomatózna, miestami granulomatózna dermatitída a panikulitída, zistené nodulárne zápalové lézie často konfluujúce, na úrovni subkutis ďalej zistená výrazná reaktivna fibroplazie. V tomto prípade, s ohľadom na histopatologický nález, odberovú lokalizáciu a vek zvieraťa, prichádza v úvahu hlavne lézie vyskytujúce sa u psov v rámci ochorenia označovaného ako juvenilná sterilná granulomatózna dermatitída a lymfadenitída (syn. juvenilná celulitída). Jedná sa o ochorenie neznámej etiologie, suspektne sa jedná o imunologickú poruchu. Ochorenie sa obecne najčastejšie vyskytuje u šteniat vo veku od 3 do 16 týždňov života. Ochorenie môže byť komplikované sekundárnou bakteriálnou infekciou. 

  

zápalové zmeny v oblasti úst

 

zapálená koža na ušiach

 

Fenka bola na kontrole na našej klinike po 20 dňoch od stanovenia diagnózy a začatia liečby. K maximálnej spokojnosti majiteľky, ak sa môžeme takto vyjadriť s jej súhlasom, je stav stabilizovaný, Koža nevykazuje žiadne známky zápalu, fenka žerie, pije, je veselá a hravá. Prognóza tohto ochorenia po vyliečení je veľmi dobrá.

 

fenka po 20-dňovej liečbe na juvenilnú celulitídu

 

XV. ZÁPAL PERIANÁLNYCH VÁČKOV

 

Paraanálne vačky sú kožným derivátom a sú tvorené párovou kožnou vychlípeninou, ktorá je umiestnená po oboch stranách  konečníka  a ústia na hranici vnútorného  a vonkajšieho análneho zvierača, respektíve na prechode sliznice konečníka v kožu. Ak by ste si predstavili konečník psa ako ciferník, análne žľazy ústia približne na číslach 8 a 4. Ich veľkosť u psov sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 30 mm, u mačiek sú veľké 10 až 15 mm. Za fyziologických pomerov produkujú paraanálne žľazy hnedastý sekrét charakteristického zápachu. Pri stolici, tlakom výkalov u psa sa malé množstvo tejto zapáchajúcej tekutiny dostane von, čo má veľký význam pri sociálnych vzťahoch psov. U psov je ale problém v tom, že ich vyústenie je ďaleko dlhšie a užšie ako napríklad u mačiek, čo je dôvodom nízkeho výskytu tohto problému u mačiek. Za určitých okolností (nadmerná sekrécia , hnačkovitá stolica, zmena svalového tonusu, zúženie alebo nepriechodnosť vývodu a pod.) nastáva ich preplnenie. Vplyvom  kvasných procesov a kontaminácie obsahu fekálnou bakteriálnou flórou sa môže vyvinúť až abscedujúci zápal paraanálnych vačkov, ktorý je typický viac pre psov ako pre mačky. Niekedy preplnenie paraanálnych váčkov môže mať ako dôsledok pruritus (svrbenie) v oblasti konečníka, koreňa chvosta, bedrovej oblasti a na bokoch stehien, ale netreba si ho zameniť za hypersenzitivitu na blšie pohryznutie.

 

uloženie perianálnych váčkov

 

zápal +  abscedácia perianálnyh váčkov

 

zápal a abscedácia análnych žliaz u čivavy

 

Okrem paraanálnych váčkov sa v análnej oblasti nachádzajú i cirkumanálne žľazy. Sú rovnomerne rozložené po celom obvode análneho otvoru. U starších zvierat majú tendenciu k tvorbe cýst alebo novotvarov (adenómy, adenokarcinómy viz.obrázok). Zväčša tento druh novotvarov sa vyskytuje u jedincov samčieho pohlavia. Na našej klinike túto blasť tela kontrolujeme pri každoročných preventívnych prehliadkach pri vakcináciach. V prípade podozrivého nálezu pristupujeme čo najskôr k ich chirurgickému odstráneniu pre možné metastázy do parenchymatóznych orgánov v tele.

 

OBRÁZKY S PERIANÁLNYMI NOVOTVARMI

 

 

 

 

 

Klinické príznaky problémov s paraanálnymi vačkami

1. Nepokoj, pes sa hryzie a škriabe  pri chvoste.

2. Úporné svrbenie vedie k tzv.  sánkovaniu (t. j. zaujíma polohu sediaceho zvieraťa s natiahnutými panvovými končatinami dopredu, pričom sa dopredu pohybuje pomocou predných končatín.

3. Okolie ritného otvoru má začervenané a podráždené, bolestivé pri dotyku.

Postihnutie paraanálnych vačkov pozorujeme oveľa častejšie u malých a stredných plemien psov s plemennou predispozíciou u plemien pudel, anglický a americký kokeršpaniel, čivava a pod. Veľké plemená psov trpia týmto ochorením vzácne. Niekedy sa psíkovi podarí tlakom časť obsahu vačkov vytlačiť. Sekrét vo vačkoch silne zapácha, nachádza sa v ňom tekutina rôznych farieb (závisí na zápale). Tento stav si už vyžaduje bezodkladné vyhľadanie pomoci veterinárneho lekára. Ten vám jednak ukáže ako správne análne žľazy vyprázdniť, ale aj posúdi kvalitu, zápach a konzistenciu sekrétu, posúdi ako sa žľazy budú správať do budúcna , či sa jedná o jednorazový zápal , alebo majú tendenciu sa plniť častejšie.

Pravidelným vytlačením obsahu análnych vačkov môžete výskyt tohto ochorenia eliminovať. Požiadajte svojho veterinárneho lekára, aby vám techniku vyprázdňovania análnych vačkov ukázal. Pri vážnych prípadoch a častých problémoch sa môžu análne žľazy jednoducho chirurgicky odstrániť. 

 

XVI. AKRÁLNY PSYCHOGENNÝ GRANULOM + HLBOKÁ PYODERMIA

 

Na našu kliniku bol referovaný pacient s chronickými zápalovými zmenami na koži končatín a na hlave. Lézie nevykazovali zlepšenie na antibiotickú liečbu a lokálne používanie dezinfekčných šampónov. Pacientovi sme urobili  bioptický odber z lézií a poslali na histologické vyšetrenie.

Výsledok z histológie

Na základe vykonanej biopsie postihnutého miesta sa vysoko suspektne jedná o psychogénny obsesivný problém - psychogénny akrálny granulóm, sekundárne infikovaný baktériami. Na tvári  sa jedná o hlbokú pyodermiu, ktorá môže, ale nemusí s procesom na končatinách súvisieť (olizovanie, tesný kontakt s infekčným ložiskom a prenos do oblasti tváre). Ochorenie je veľmi refrakterné na akúkoľvek  terapiu – zastaviť bludný kruh lízanie - pruritus - lízanie je veľmi obtiažne a na terapiu reaguje len cca 30 až 40 % prípadov.

Na terapiu bol doporučený protizápalový gel a použitie ochranného goliera na prerušenie bludného kruhu. Prípadne použiť antiobsesiva. Na terapiu pyodermie boli doporučené dlhodobo antibiotiká lokálne i celkovo.

 

granulom ľavá predná končatina

 

granulom pravá predná končatina 

 

 

 

XVII. DERMOID SINUS U RHODÉZSKEHO RIDGEBACKA

 

U mladej 1–ročnej sučky plemena rhodézsky ridgeback si majiteľka všimla v oblasti krku hrčku. Keďže sa jednalo o plemeno rhodézsky ridgeback, vyslovili sme podozrenie na dermoid sinus. S ohľadom na možnú závažnosť defektu bolo majiteľke doporučené MRI vyšetrenie na klinike Neurovet v Trenčíne. MRI vyšetrenie cervikálnej miechy a chrbtice ukázalo dermoidný sinus typu V. Útvar (dermoidný sinus) v dorzálnej časti krku bol spojený fibróznou stopkou, ktorá podľa názoru lekára referenčného pracoviska nekomunikovala s miešnym kanálom. Táto stopka pravdepodobne končila na dorzálnej lamine v oblasti C2-C3. Preto bolo doporučené chirurgické odstránenie sinusu. Pacientka zákrok podstúpila v inhalačnej anestézii. Po lokalizácii lumenu sinusu postupnou preparáciou provazcu v oblasti krku sme kompletne sinus odstránili.

Definícia dermoid sinus - dermoid sinus je tubulárna kožná porucha spôsobená neúplným oddelením kože a nervového systému počas embryonálneho vývoja. Jedná sa o kongenitálny defekt, z tohto dôvodu by nemali majitelia na týchto zvieratách ďalej chovať. Dermoid sinus sa zisťuje už v mladom veku ako hrčka – fistula v stredovej línii chrbta, často vo vírení, najčastejšie sa objavuje v oblasti krku. Hĺbka defektu môže byť rôzna. Defekt dermoidu môže siahať niekedy iba do tkaniva tesne pod kožou, môžu siahať ale i spojiť sa s membránou pokrývajúcou miechu (dura mater), alebo môže to byť iba slepý vak končiaci niekde hlbšie v mäkkých tkanivách krku. Je definovaných 5 typov sinusov. Niektoré dermoidné dutiny nemusia mať žiadnymi klinickými príznakmi, môžu byť spojené iba s miernym výtokom. Sínusy, ktoré sa pripájajú k výstelke miechy, môžu mať i neurologické prejavy. Presnejšiu informáciu o hĺbke defektu, do ktorej dermoid zasahuje, nám môže poskytnúť kontrastný fistulogram – röntgenový snímok zhotovený po aplikácii kontrastnej látky do vyústenia sinusu, prípadne vykonanie MRI môže byť veľmi nápomocné pri plánovanom chirurgickom zákroku - odstránení dermoidu. Dermoid sinus je asi najbežnejší u plemena rhodézsky ridgeback.